Nová kniha o Banskej Štiavnici je už tu

 Z novej knihy sme vybrali:

.... svietilo skúpe marcové slniečko, snehu už nebolo, len kde-tu zostal biely fliačik. Cez tú pamätnú noc spadla jedna bašta Piargskej brány a ráno nebolo už ani vežičky Kostola Panny Márie Snežnej. Klenba stropu sa prepadla a  pochovala na uhol zhorených nemeckých vojakov, ktorí už z horiaceho chrámu nestihli ujsť.

...dušou a iniciátorom výstavby fontány bol Václav Pavlík, vtedajší tajomník MsNV. Mestskí úradníci sa rozhodli, že fontánu postavia svojpomocne, brigádami po skončení svojich úradníckych hodín.

... večer čo večer, od ohníkov okolo tajchov, znelo brnkanie gitár a spev trampských pesničiek  Divo hučí Niagara, divo hučí do noci...  alebo Ruty, šuty, Arizona, Texas...
 
... z  podvečerných prechádzok, po cintorínoch pri Piargskej bráne, sa matka so synom vracali domov z kyticami kvetov, ktoré ukradli z hrobov. Ráno ich predali trhovníčkam a o chvíľu už boli kvety znova  na pultoch stalo sa, že pozostalí kúpili tú istú kytičku dvakrát.

.. stretávali sme sa na štiavnickom Trotuári, chodili na rande na Piargsku cestu. Takmer všetci študenti,  aj z ostatných   stredných škôl, sme sa poznali osobne aj vďaka obľúbeným nedeľným mládežníckym odpoludniam.

... náš starý otec spolu s našim otcom a jeho zaťom spolu hrali duo na husle a jeho dcéra a moja mama Ľudmila  Baumgartnerová, rod. Rakšányová hrala na klavír. To bola ozajstná noblesa. Na Nový rok chodieval k nám aj Cigán, otecko hral na klavíri, on na husliach. Bol to vždy úžasný zážitok.

...od skorého rána zo všetkých mestských reproduktorov, zneli veselé budovateľské pesničky. Otcovia i mamy vo sviatočných háboch kráčali na svoje pracoviská a deti do škôl. Členovia ČSM vytiahli zo skríň modré košele, my pionieri sme si na snehobiele košieľky viazali červené šatky a futbalisti ŠAC-u vyfasovali  novučké červené dresy.

 ... klopačkár ujo Šedivý bol skalným fanúšikom ŠAC-u, ale aj náruživým futbalistom. Ani sme nemuseli mať loptu. Stačilo sa len priplichtiť na Krátku a keď nebolo dospelých hráčov dosť, pribrali aj nás malých.
 
.. v auguste roku 1958 Dr. Belo Polla z Archeologického ústavu  SAV v Nitre, sa  ubytoval v hoteli Grand a začal svoje vykopávky na vrchu Staré mesto – Glanzenberg.

... návrat do rodiska, do náručia starkých, do omamného oparu kvitnúcich líp pri soche Sv. Jána, k hriadke so sladkými jahodami. K Vajancu, k Vŕšku, Pažitiam, Prachárni, hálňam na Maxšachte so  vzácnymi grajzňami. A samozrejme k tajchom aj k tajuplnému starkého varštatu so stovkami nástrojov, v ktorom dával voňavému lipovému drevu dokonalé tvary betlehemských  figúrok.

...budovanie vleku viedol Juraj Dutko,  práce pri stavbe údolnej stanice zabezpečoval Mico Fílus. Nezabudnuteľné sú spomienky keď na strmom svahu Paradajzu, na starej Tatre 805, vyvážal betón na pätky pod stožiare. S tatrovkou  naloženou betónom, neohrozene jazdil neraz aj na dvoch kolesách a Peter Múdry vtedy vyvažoval auto proti prevrhnutiu.
 
...Termálnou vodou na František šachte a jej užitočným využívaním sa zaoberalo  riaditeľstvo banskoštiavnických baní už za prvej Československej republiky. Hlavným iniciátorom bol Ing. Arpád Berkfest, banský radca a počas Slovenského štátu aj riaditeľ tunajších baní.
 
...bolo veľmi veľa vody v Klingerskom jazere, a my sme sedeli s oteckom na betónovom múriku, vyhrievali sme sa, pod nami v jazere sa kúpali ľudia. Odrazu môj otec skočil hlavičku z múrika do vody. Všetci sme sa zľakli. Bolo to nebezpečné. Nikto si okrem neho nevšimol, že sa topí krásna dcéra štiavnického kožušníka. Otecko ju vytiahol za dlhé vrkoče na breh.
 
. ... podarilo sa získať za trénera skúseného bratislavského plavca Fridricha Pótziho len za byt a stravu, za dva mesiace svojho prázdninového pobytu, naučil štiavnické plavecké nádeje systematicky tvrdo trénovať.. Od roku 1937 putovali tituly majstra Stredoslovenskej župy v plávaní a vodnom póle pravidelne do Banskej Štiavnice.
 
...veľká sála mala z troch strán balkóny a po skončení filmového či divadelného predstavenia sa zo sály odchádzalo na ulicu pri Nemeckom kostole. Raz sa v Štiavnici konal akýsi významný basketbalový turnaj a vtedy v sále postavili basketbalové koše a zápasy sme sledovali z balkónov. Kaťák využívali aj boxeristi, ktorým na javisku postavili ring z povrazov.
 
...na Piargskej bráne mali kedysi služobný byt mestskí hrobári. Janko Bukovčan  v osudný deň, keď Nemci podmínovali a vyhodili do povetria južnú baštu, z bytu na bráne odišiel a viac sa už sem nevrátil.

Kniha Vladimír Bárta a kolektív: Banská Štiavnica v našich spomienkach 2.diel obrazom i slovom pripomenie aj iné štiavnické osobnosti, napr. Betku a Ondreja Gergelyovcov, Riča Véna, Milana Celdera, Jožka Šteffeka, profesora Jozefa Vášáryho, Laca Sikulu, Lacibáčiho Cseffalvaya, súrodencov Gregussovcov, sitnianskeho chatára a horolezca Vlada Kňazoviča, predsedu MsNV Mira Kováčika, športovca a figliara Laca Zacharidesa, pána Draškócziho majiteľa chýrečného pucerája a najkrajšieho auta v meste, učiteľov Baumgartnerovcov i Kubíniovcov a mnohé ďalšie už pomaly zabudnuté osobnosti.
Kniha predstavuje aj súčasníkov, profesorov a učiteľov troch najznámejších štiavnických škol, ktoré nesú mená historických osobností, SPŠ Samuela Mikovíniho, Gymnáyium Andreja Kmeťa a ZŠ Jozefa Horáka.
Pripomenie tiež nasledovníkov 100 ročnej tradície pletiarskeho priemyslu v našom meste a slovom i obrazom oslavuje návrat kedysi povestného a dnes                          vynoveného Štrkulovho hotela v Kammerhofskej ulici.
 
Novú knihu Vladimír Bárta a kolektív: Banská Štiavnica v našich spomienkach 2.diel si jej záujemci možu obstarať  v Banskej Štiavnici v predajniach Trotuart,  Trojici u Ivana Ladzianskeho, v Berggerichte  (TIC), v Kammerhofe (pokladňa SBM),   alebo cez www.book4you